O divadle
História
Idea vzniku divadla Arteatro uzrela svetlo sveta v roku 2006. Na základe ponuky Magistrátu hlavného mesta SR – Bratislava a následných rokovaní naša organizácia dostala do prenájmu dlhodobo nefunkčný divadelný priestor v centre Starého mesta, na Bielej ulici č.6 (bývalý Klub Čierny havran).
Tvorivý tím, a teda základňu tejto umeleckej organizácie tvoria - Tomáš Roháč (absolvent Divadelnej fakulte VŠMU, pedagóg Štátneho konzervatória) a Saša Sarvašová (absolventka Dvadelnej fakulty VŠMU).
Odborným garantom tvorivých ambícii Divadla Arteatro je Divadelná rada, zložená z významných osobností slovenského kultúrneho a umeleckého života – Juraj Slezáček, Ľubomír Feldek, Dagmar Hubová, Vladislava Fekete, Štefan Šlachta, Ondrej Šulaj a Kristian Seidmann.
Leitmotívom umeleckého smerovania tohto divadla je súzvuk predstaviteľov starého sveta s novými, modernými tendenciami mladej generácie. Tvorba však nebude špecifikovaná len na divadlo, ale obsiahne všetky druhy umenia (hudba, výtvarné umenie, film, tanec a pantomíma).
- vytvorenie stabilnej kultúrnej scény so žánrovou pestrosťou a stálym okruhom divákov
- ponúknuť mladej generácii zaujímavý a pôsobivý umelecký zážitok
- vytvorenie stálej scény, ktorá komunikuje najmä s mladými ľuďmi a podnecuje ich záujem o kultúru a umenie
- prepojenie tvorby na úrovni umelec – divák, ktoré bude smerovať k ich vzájomnej interakcii
- využiť lukratívnu lokalitu nášho divadla a vytvoriť si vlastnú divácku základňu
- nadviazať na spoluprácu študent – profesionál, a prilákať tak širšiu verejnosť (spolupráca s hercami Činohry Slovenského národného divadla, Divadla Astorka Korzo 90...)
- nahradenie neosobnosti vo vzájomnom kontakte umeleckých podujatí a vytvoriť vzťah: herec – divák, hudobník - poslucháč, spisovateľ – čitateľ
- prilákať komorného diváka, ktorý vyhľadáva divadlo a bezprostredný kontakt s umelcami
- vytvoriť priestor, kde budú nielen umeleckí tvorcovia realizovať svoje ambície, ale najmä priestor, v ktorom nájdu diváci odpovede na svoje životné otázky
Cieľové skupiny
Primárna:
- ľudia v produktívnom veku (25 – 40 rokov), vysokoškolsky vzdelaní, väčšinou humanitného zamerania
- lojálni k divadlu, navštevujúci divadelné produkcie viac ako päťkrát za rok
- ľudia prístupní novým divadelným tvarom, hľadajúci inšpiratívnu formu umenia
- diváci inklinujúci k náročnejším titulom a originálnej divadelnej atmosfére
- široká odborná verejnosť
Sekundárna:
- deti a mládež, v rámci inscenácii cieľovo pre nich vytvorených
- hudobní „fajnšmekri“
- milovníci výtvarného umenia a kinematografie
Časový harmonogram projektu
jún 2006 – január 2007
- príprava projektu pre Magistrát hlavného mesta SR - Bratislava
jún 2006 – február 2008
- rokovanie s Magistrátom hl. mesta SR
- zháňanie donorov a partnerov
- príprava konkrétnych projektov
- výroba inscenácii
- letné aktivity (Illésházyovské panské hody v Dubnici nad Váhom, august 2007)
- príprava dramaturgického plánu
- dohody s umelcami o budúcej spolupráci
- príprava priestoru na prevádzku aktivít
február – marec 2008:
- rekonštrukcia priestoru
- posledné úpravy a príprava na štart projektu
- generálne (skúšobné) predstavenia premiérovaných titulov
- propagácia divadla
apríl 2008
- tlačová konferencia
- slávnostný galavečer pri príležitosti otvorenia divadla (7.4.2008 o 19:00)
- začiatok prvej sezóny
- chod divadla
MODUS VIVENDI Divadla ARTEATRO
Vieme, že bratislavská kultúrna scéna sa nemôže pochváliť veľkým množstvom menších alternatívnych, respektíve nezávislých divadiel. Aj tie, ktoré doposiaľ fungovali v rámci bratislavského divadelného priestoru postupne zanikajú. Príčinu nemôžeme hľadať v nedostatočnom záujme verejnosti o divadlá tohto charakteru. Preto popri dramaturgii kamenných divadiel by sme chceli ponúknuť nielen divadelným profesionálom, ale aj širokej verejnosti divadlo, ktoré by sa sústredilo najmä na komornú produkciu.
Zánikom Tatra revue stratila bratislavská umelecká scéna jeden z charakteristických žánrov divadelnej tvorby. Tatra revue totiž mala popri kamenných divadlách výnimočný charakter ako divadlo, ktoré ponúkalo divákom iný pohľad na klasickú divadelnú tvorbu. Žáner bol výsostne kabaretný, zábavný ale neobchádzal ani témy hlbšie - ľudské s dôrazom na individuálne osudy. Bratislavská kultúrna scéna na rozdiel od pražskej sa musela na určité obdobie vyrovnať so skutočnosťou, že malé javiskové formy nástupom normalizácie stratili oficiálnu podporu. Toto biele miesto v histórii slovenského divadelníctva nastalo rozpadom bohatej viacjazyčnej kultúrnej tradície.
Malé javiskové formy tak v hlavnom meste nedostali priestor vybudovať si svoj okruh priaznivcov a generácia, ktorá vyrastala v problematických politických súvislostiach stratila scény, ktoré by reflektovali túto zložitú situáciu. Zanikla Tatra revue, Divadlo na korze, Divadlo Poézie a Bratislava tak zabudla na poetiku týchto divadiel, ktoré v šesťdesiatych rokoch tvorili základ intelektuálnej reflexie. Nechceme teda len realizovať vlastné tvorivé nápady, ale nadviazať na túto tradíciu, a tým zaplniť pomyselné biele miesto v histórii slovenského divadelníctva.
Našim cieľom je vytvorenie stabilnej kultúrnej scény so žánrovou pestrosťou - stálym okruhom divákov. Novovzniknuté divadlo nebude mať rozmer a charakter bežných divadelných scén, ale zameria sa na viacero umeleckých druhov (divadlo, hudba, čítanie textov, divadlo pre deti, nonverbálne divadlo, koncerty, prednášky, workshopy, školenia, výstavy, besedy) s dôrazom na výchovu mladej generáciu, ktorú chce osloviť a zapojiť do tvorby. Dramaturgiu divadla tvoria takisto mladí ľudia, absolventi VŠMU, ktorí sa budú snažiť o to, aby ponúkli súčasnej mladej generácii zaujímavý a pôsobivý umelecký zážitok.
Ďakujeme
- Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky
- Magistrátu hlavného mesta SR Bratislava
- Tatra banke
- Firme Cadé s.r.o.
- Umelecko-dekoračným dielňam SND
- Členom divadelnej rady
Špeciálne ďakujeme:
Pánovi primátorovi Andrejovi Ďurkovskému, Dionýzovi Hutárovi, Ing. Petrovi Šugárovi, Vladislave Fekete, Andrei Dömeovej, RNDr. Jane Šajgalíkovej, Richardovi Tekeľovi, Mirovi Dachovi, Martinovi Hviščovi a Adamovi Sarvašovi, fotografovi.







